ZDIELAŤ
Balneologické múzeum
Z HISTÓRIE PIEŠŤANSKEJ MUZEÁLNEJ SPOLOČNOSTI A DEJÍN BALNEOLOGICKÉHO MÚZEA
Počiatky múzea
Vznik múzea je pevne spätý s Piešťanskými kúpeľmi. Založenie Piešťanskej muzeálnej spoločnosti (ďalej len PMS) a vznik múzea iniciovali Imrich Winter (1878 – 1943) a jeho blízky spolupracovník a správca kúpeľov Václav Vlk (1886 – 1955). Jedným z hlavných dôvodov, ktorý ich k tomu viedol, bola snaha priblížiť návštevníkom kúpeľov históriu a kultúru kúpeľov, ich najbližšieho okolia ako aj osobitosti prírody tejto oblasti.
Začali zbierať predmety prezentujúce ľudovú kultúru, archeologické nálezy, artefakty dokumentujúce dejiny kúpeľov a takto položili základ muzeálnych zbierok. Vďaka podpore Ľudovíta Wintera a priamej zainteresovanosti jeho brata Imricha sa podarilo už 21. júna 1928 vystaviť v priestoroch Kúpeľnej dvorany – Kursalónu – zozbierané muzeálne predmety.
V spolupráci
Otvorené
Vstupné
Dospelí: 2,- €
Deti, dôchodcovia: 1,- €
Študenti: 1,- €
Pedagógovia sprevádzajúci žiakov majú voľný vstup.
Zostante s nami
Etnografická sbierka
Múzeum dostalo názov „Etnografické“ a vystavené exponáty tematicky tvorili osem častí: flóra, fauna, národopisná keramika, kroje a výšivky, ľudová architektúra, slovenské rezbárstvo a maľby, história a archeológia. Rok vzniku múzea môžeme považovať aj za rok reálneho vzniku Piešťanskej muzeálnej spoločnosti (ďalej aj PMS). Nadšenci, ktorí ju tvorili pokračovali tak úspešne, že už v roku 1930 bolo možné expozíciu múzea rozšíriť.
Piešťanská muzeálna spoločnosť a najmä jej vedenie – Imrich Winter a tajomník Václav Vlk pomýšľali v priestore medzi kúpeľným divadlom a Kúpeľnou dvoranou na vybudovanie samostatnej budovy múzea, ktorá mala byť spojená so sem preneseným dreveným kostolom z Podkarpatskej Rusi.
Jednou z najvýraznejších osobností bol V. Vlk, ktorý prišiel do Piešťan v roku 1921 a pôsobil tu ako správca Piešťanských kúpeľov. Popri predsedovi PMS I. Winterovi mal najväčšiu zásluhu na zriadení múzea a zaujímal sa predovšetkým o archeológiu. V roku 1933 zachránil časť nálezov z bohatého kniežacieho hrobu I. zo Stráží. Mnohé nálezy sám reštauroval.
Postupne sa rozširoval aj počet členov PMS. Finančné prostriedky a vecné dary získavala PMS od riaditeľstva kúpeľov – Winterovcov, Krajinského úradu v Bratislave, Okresného výboru v Piešťanoch, od riaditeľa pražskej Živnobanky a protektora pražského Národního musea Dr. J. Preissa, Okresného úradu v Novom Meste n/Váhom, Župného úradu v Trenčíne a od vzácnych návštevníkov z radov domácich i zahraničných kúpeľných hostí, ako aj z členských príspevkov členov PMS.
Piešťanské múzeum navštívil v roku 1931 významný slovenský výtvarník a spisovateľ Janko Alexy (1894 – 1970). V rokoch 1932 až 1937 žil v Piešťanoch a bol aj členom PMS. Informácie o jeho návšteve múzea sme našli v článku „Piešťanské zážitky“ (Slovák 1931). Opisuje v ňom samotné múzeum (ako vyzeralo pred reinštaláciou v roku 1933): „Je to len jedna miestnosť. Kompletná slovenská izba z piešťanského okolia. Potom stará literatúra o Piešťanoch a archeologické nálezy. Sbierky, ktoré sú ziskom dlhoročnej práce pána Imricha Wintera.“
Nová expozícia
V rokoch 1932 – 1933 bola expozícia múzea reinštalovaná a rozšírená. Jej slávnostné otvorenie sa konalo 29. júna 1933 predpoludním. Pri otvorení odznelo niekoľko slávnostných príhovorov. V hlavnom prejave, ktorý predniesol Imrich Winter vyzdvihol zásluhy významných členov a priaznivcov PMS pri budovaní múzea. Ďalšie prejavy mali: Dr. Jaroslav Preiss hlavný riaditeľ Živnostenskej banky a predseda Zemského muzea v Prahe, splnomocnený minister Dr. Ing. Jan Voženílek prezident Štátneho pozemkového úradu, protektor múzea okresný náčelník Vojtech Skyčák. „Činnými podporovateľmi“ boli Dr. Antonín Václavík, ktorý sa podieľal na vybudovaní národopisného oddelenia, odborníci z oblasti archeológie – Dr. Jiří Neustupný, ktorý pracoval na vykopávkach vo Veselom a Strážach a odbornou pomocou štátny konzervátor Prof. Dr. Jan Eisner.
Imrich Winter mimoriadne vyzdvihol podiel V. Vlka: „Ako môjho najvernejšieho a najúprimnejšieho spolupracovníka musím tu spomenúť pána Václava Vlka, nášho správcu kúpeľov, ktorý nám s veľkou horlivosťou pomáhal nielen v sbieraní predmetov, ale aj v odbornom preparovaní vykopávek“.
Na otvorení nechýbal ani svetoznámy maliar Alfons Mucha. Program dňa bol poobede obohatený sprievodnými podujatiami. O 16.30 hodine sa v Štadióne naproti múzeu konala ľudová krojovaná slávnosť ktorej sa zúčastnili krojované skupiny z „dedín piešťanského okolia“. Pri príležitosti novootvorenej expozície bol založený aj pamätný album múzea, ktorý poskytuje množstvo dobových informácií – textových i fotografických o múzeu, jeho zbierkových predmetoch a expozícii.
Pomerne podrobné informácie sa o nej dozvedáme zo sprievodcu vydaného v roku 1934. Nová muzeálna expozícia mala v časti Kúpeľnej dvorany vyčlenených šesť miestností a vestibul. V prvej a druhej miestnosti to bola národopisná expozícia a staropiešťanský roľnícky dom, v tretej miestnosti bola časť venovaná osobnosti a dielu gen. M. R. Štefánika, archeológii a paleontológii, ale boli tu vystavené aj artefakty k povstaniam uhorskej šľachty proti Habsburgovcom, k 30-ročnej vojne, rôzne staré tlače, náboženská a náučná literatúra, bola prezentovaná i osobnosť L. van Beethovena, ktorý pravdepodobne navštívil Piešťanské kúpele v roku 1802. Určitý priestor bol venovaný aj osobe Alžbety Báthoriovej – obávanej Čachtickej panej – ktorá navštevovala Piešťanské kúpele a mala tu postavenú i menšiu kúriu. Okrem toho boli v tejto miestnosti vystavené i zbierky dokumentujúce revolúciu v rokoch 1848 – 1849, sakrálne pamiatky a ukážky fauny okolia Piešťan. Štvrtá miestnosť expozície mala zase národopisné zameranie: modrotlač, ľudové sakrálne plastiky, pastierske umenie a podmaľby na skle. V piatej miestnosti boli vystavené minerály a nerasty a materiály venované problematike piešťanských mostov. V poslednej, šiestej miestnosti návštevník našiel staré tlače, lekárske nástroje, dokumenty, olejomaľby, plány a fotografie k histórii Piešťanských kúpeľov a vo vestibule zasa Dominov herbár, fotografie a akvarely rastlín.
O charaktere zbierok a expozícií piešťanského múzea, po reinštalácii znovuotvoreného v roku 1933, sa dozvedáme nielen zo spomínaného sprievodcu expozíciou, ktorý vyšiel tlačou v roku 1934 v slovenčine, nemčine a angličtine, ale aj z početných článkov.
Propagácia a významní hostia
Dňa 11. mája 1939 večer bola v rozhlase dokonca vysielaná reportáž z piešťanského múzea o pamiatkach na gen. Štefánika. Rok predtým navštívila Štefánikovu expozíciu jeho snúbenica markíza G. Benzoni. Jej podpis nachádzame v knihe návštev múzea pod dátumom 13. V. 1938. V 30. rokoch 20. storočia múzeum navštívili viacerí panovníci štátov vtedajšej Britskej Indie. Piešťanské múzeum navštívilo aj mnoho iných významných osobností, napríklad: arcibiskup Pavol Jantauš (podpis v knihe návštev zo 16. III. 1930 a 4. VI. 1938), politik Ján Masaryk (podpis v knihe návštev z 12. IX. 1930), budapeštiansky maliar Arpád Basch (podpis v knihe návštev zo 16. VIII. 1931), piešťanský farár a starosta Alexander Šindelár (podpis v knihe návštev z 18. V. 1932), Pavol Socháň zakladateľ modernej slovenskej etnografie (podpisy v knihe návštev v r. 1931, 31. III. 1932 a 22. VI. 1932), archeológ Jan Eisner (podpisy v knihe návštev z októbra 1929 a 22. VI. 1932), národopisec Antonín Václavík (podpisy v knihe návštev z 21. VI. 1932), riaditeľ Živnostenskej banky Dr. Jaroslav Preiss a botanik Prof. Dr. Karel Domin (podpisy v knihe návštev z 22. VIII. 1932 a K. Domin aj 16. VII. 1932), významný priekopník slovenskej archeológie Ing. Štefan Janšák (podpis v knihe návštev z 9. XI. 1931), zakladateľ archeologického ústavu v Martine Vojtech Budinský – Krička (podpis v knihe návštev z 12. IV. 1939), významná americká herečka Lilian Gish (podpis v knihe návštev z 3. VIII. 1938) a mnohí ďalší. Medzi významnými návštevníkmi nechýbali ani slovenskí výtvarní umelci: maliar a spisovateľ Janko Alexy (podpis v knihe návštev z 15. VIII. 1931), maliar Miloš Bazovský (podpis v knihe návštev z 27. VI. až 30. VII. 1936) či maliar Martin Benka (podpis v knihe návštev z 5. VI. 1933).
Z novšej histórie
V roku 1951 bolo múzeum zoštátnené a stalo sa Okresným múzeom. V roku 1963 bolo premenované na Balneologické múzeum a cieľom tohto špecializovaného múzea bolo dokumentovať históriu kúpeľov a kúpeľníctva na území Slovenska. Pri príležitosti 100. výročia narodenia slovenského básnika Ivana Krasku, 12. júla 1976, Balneologické múzeum slávnostne otvorilo v priestoroch jeho piešťanského bytu expozíciu Pamätná izba Ivana Krasku.
V roku 1989 získalo múzeum od mesta Piešťany do prenájmu budovu Vilu doktora Lisku. Po predchádzajúcej príprave bola 29. júna 1994 slávnostne otvorená nová expozícia História kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. 11. júna 1999 bola slávnostne otvorená nová expozícia múzea Sakrálne umenie zo zbierok Balneologického múzea.