ZDIELAŤ
Nové akvizície Balneologického múzea v roku 2016
V roku 2016 získalo Balneologické múzeum v Piešťanoch kúpou dva predmety do svojej umelecko-historickej zbierky. Ide o dve výtvarné diela: drevenú neskorobarokovú plastiku sv. Jána Nepomuckého a neskorobarokový obraz s náboženskou tematikou.
Drevená neskorobaroková plastika sv. Jána Nepomuckého (evid. č. H-4672) predstavuje stojacu postavu svätca – torzo – chýba pravá ruka od lakťa, na ľavej chýba časť prstov. Postava svätého je v zbožnom postoji s nabok sklonenou hlavou bez pokrývky. Odetý je v dlhej sutane a superpelliceu (?) – ktoré je však ťažšie identifikovateľné, nakoľko je plastika v týchto miestach poškodená. Na chrbte má dlhý plášť. Jednoznačne určujúce atribúty chýbajú. Na základe analógií a postoja predpokladáme, že svätec držal v ruke kríž. Plastika má výšku 97 cm a je vyrezaná z mäkkého dreva. Drevo je bez polychrómie, ktorá bola v minulosti miestami nešetrne odstránená aj s časťou drevenej hmoty.
Autorstvo je neznáme, avšak kvalitná rezba prezrádza zručného majstra neskorého stredoeurópskeho baroka. Kvalitu rezby je vidieť najmä v prevedení tváre a hlavy. Podľa prevedenia a umeleckého stvárnenia datujeme plastiku do polovice, resp. 2. polovice 18. storočia. Na základe zistených údajov by mala plastika údajne pochádzať z interiéru Kostola sv. Martina vo Vrbovom, odkiaľ bola začiatkom 20. storočia odstránená (pravdepodobne z dôvodu poškodenia). Menej pravdepodobná sa zdá možnosť, že by mohlo ísť o plastiku, ktorú spomína kanonická vizitácia z roku 1788 a podľa ktorej sa drevená socha sv. Jána Nepomuckého nachádzala pri moste cez potok Holeška smerom na Krakovany (dnešné Námestie Jozefa Emanuela).
Inak hodnotná plastika je nanešťastie na viacerých miestach poškodená. Okrem chýbajúcej ruky a prstov je poškodenie najviac viditeľné v spodnej časti. Poškodenie nasvedčuje, že plastika bola v minulosti dlhodobo umiestnená v nevyhovujúcich priestoroch. Stav plastiky si bude vyžadovať reštaurátorský zásah.
Obraz „Ukladanie Krista do hrobu“ (evid. č. H-4673) je olejomaľbou na plátne s biblickým motívom. Ide o dielo neznámeho autora, pochádzajúce pravdepodobne zo západného Slovenska, zrejme z oblasti Malých Karpát, prípadne aj zo Spiša (?). Obraz má rozmer 111 x 92 cm a datujeme ho do druhej polovice 18. storočia. Zachytáva scénu ukladania tela Ježiša Krista do hrobu. Ukladanie do hrobu patrí do cyklu krížovej cesty, je predmetom zobrazenia a rozjímania 14. zastavenia. Scéna pochovania Ježiša Krista je spomínaná vo všetkých evanjeliách, avšak len Ján vo svojom evanjeliu spomína scénu ukladania do hrobu za spoločnej účasti Nikodéma a Jozefa z Arimatie: „Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol učeníkom Ježišovým, ale tajným pre strach zo Židov, požiadal Piláta, aby mohol sňať telo Ježišovo; a Pilát privolil. Prišiel teda a sňal Jeho telo. A prišiel aj Nikodém, ktorý prvý raz v noci prišiel k Nemu, a priniesol asi sto funtov myrhy zmiešanej s aloe. Potom vzali telo Ježišovo a zavinuli ho aj s týmito voňavými vecami do plátna, ako je u Židov v obyčaji pochovávať. Na mieste, kde Ho ukrižovali, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikdy nikto neležal.“ (Jn 19,38-41).
Na zachytenej scéne vidíme Jozefa Arimatejského, ktorý venoval svoj hrob, držiaceho Krista pri ramenách a Nikodéma, držiaceho ho za nohy. Spoločne ho ukladajú do hrobu. V popredí je plačúca Mária, ktorú podopiera sv. Jozef Evanjelista. Okolo stoja ešte viaceré postavy – Mária Magdaléna a Mária Jozefova, spomenuté v ďalších evanjeliách. Pri nohách je položený náhrobný kameň. Neutrálne pusté a skalnaté pozadie dáva vyniknúť samotnej scéne.
Obrazový výjav je doplnený textami: V hornej časti obrazu je text latinský a v dolnej časti text nemecký. V oboch prípadoch ide o citáty z evanjelia sv. Jána so spomínanou scénou (Ján, hlava XIX.)
Z latinčiny: „Ján XIX. Mŕtveho Ježiša Jozef a Nikodém pomazávajú a pochovávajú“
Z nemčiny: „Ján XIX. Ježišovo mŕtve telo Jozef a Nikodém do ľanovej plachty s vonnými látkami zavinuli a do nového hrobu položili“
Obraz je čiastočne poškodený. Vidno, že v minulosti bolo plátno zložené a na mieste zloženia ako i na okrajoch je farba vypadaná. Podobne, ako v prípade plastiky, aj obraz si bude vyžadovať reštaurátorský zásah.
Predmety boli do zbierok Balneologického múzea zakúpené s finančnou podporou Fondu na podporu umenia