Balneologické múzeum nemá veľmi rozsiahle priestory stálej expozície. Preto je z početnej numizmatickej zbierky vystavená vždy len ukážka, resp. zaujímavé ukážky mincí alebo jednotlivé hromadné nálezy – depoty (známejšie poklady) mincí.
V roku 2002 získalo múzeum do svojich zbierkových fondov hromadný nález 634 strieborných mincí objavených v Drahovciach (okres Piešťany). Vďaka sponzorskému príspevku JUDr. Emila Hubináka z Piešťan boli mince vyčistené a nakonzervované. Na Archeologickom ústave SAV v Nitre ich vedecky analyzoval PhDr. Ján Hunka, CSc. Takmer všetky mince – denáre a oboly pochádzajú z čias vlády prvých štyroch uhorských kráľov 15. storočia, Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437), Albrechta Rakúskeho (1437 – 1439), Vladislava I. Varenčika (1440 – 1444) a Ladislava V. Pohrobka (1453 – 1457). Iba jedna minca nebola uhorská – pražský groš českého kráľa Václava IV. (1387 – 1419). Najstaršou uhorskou mincou v hromadnom náleze mincí je denár kráľa Žigmunda Luxemburského z rokov 1434 – 1436, zahraničnou zasa český pražský groš Václava IV., razený pred rokom 1419. Najmladšími mincami sú uhorské oboly Ladislava V. z rokov 1451 – 1452. Tie napovedajú, že nález bol ukrytý do gotického pohára a následne do zeme niekedy okolo roku 1452. V časti venovanej numizmatickej zbierke múzea sme mali vystavený výber mincí z tohto pokladu.
V súčasnosti je v expozícii múzea vystavený výber rímskych a byzantských mincí. Medzi vôbec najstaršie exponáty uložené v numizmatickej zbierke patria rímske a byzantské mince, ktoré v súvislosti s mocenskými záujmami rímskeho impéria o zadunajské oblasti prúdili od prelomu letopočtu aj na územie Slovenska. Koncentrácia nálezov rímskych mincí na strednom Považí dokladá kontakt územia s rímskou kultúrou a civilizáciou. Nálezy rímskych mincí poznáme aj z územia dnešného okresu Piešťany, napríklad z Boroviec, Ducového, Krakovian-Stráží, Moravian nad Váhom, Piešťan, Ratnoviec a Vrbového. Rímske a byzantské (Východorímska ríša, ktorá dostala neskôr názov Byzantská, vznikla rozdelením Rímskej ríše roku 395 n. l.) mince uložené v zbierkovom fonde Balneologického múzea sú dokladom vývoja v oblasti hospodársko-peňažnej, sociálnej a majú aj kultúrno-reprezentačný a umelecký význam. Návštevníci múzea si ich môžu pozrieť aj ako galériu podobizní rímskych cisárov a byzantských panovníkov pretože ich vyobrazenia na minciach sú nádherným príkladom portrétneho umenia staroveku. Byzantské mincovníctvo ovplyvnilo aj vývoj mincovníctva na našom území.
